Virtuálne múzeum Elánu - www.nebysa.com
   Domov Foto-koncerty Foto-ostatné Antikvariát Rarity Novinový stánok Hlavná pokladňa NeBySa-retro
15/10/2019 01:24   
Menu
Domov
Fotogaléria
Foto-koncerty
Foto-ostatné
Antikvariát
Populár
Rarity
Novinový stánok
Hlavná pokladňa
Plagáty

Informácie
Hľadať
Užívatelia
Kontakt

Kto je Online
Hostí Online: 1
Žiadny člen nie je Online

Registrovaný členovia: 48
Najnovší člen: gfru
Posledné články
Stále viem len to isté
PARDON exclusive
Juraj Farkaš: Elán m...
Nechcem patriť do žiadneho šíku
Nechcem patriť do žiadneho šíku * Jozef Ráž: Nevylučujem, že keď to už ináč nepôjde, zo zúfalstva založím svoju vlastnú stranu

Na dobré otázky dostaneš dobré odpovede, povedal Jožo Ráž, a tak sa začal náš rozhovor v kaviarni pri denníku SME...

Na čo sa v poslednom čase zvyknete sám seba najčastejšie pýtať?

„Úprimne povedané, na to, kam pre Kristove rany svet speje a čo s tým môžem spraviť.“

Akú odpoveď si dávate?

„Dávam si, bohužiaľ, viac otázok ako odpovedí. Asi ako každý. Nie je to odpoveď, ale mám pracovnú hypotézu: skúsim do konca roka svoje poryvy duše rozchodiť. A keď to nepôjde, budem musieť niečo urobiť. Ale ešte by som chcel predtým nahrať jednu platňu.“

Čo vám tak najviac nejde do hlavy?

„Zákerné otázky... Hovoril som žene, že idem robiť rozhovor do SME, a vraví mi, to sa budeš krútiť ako had, čo? A ja pritom vždy hovorím pravdu, akurát mám ten problém, že keď žartujem, ľudia ma berú vážne, a keď hovorím vážne, všetci si myslia, že žartujem... Najviac mi nejde do hlavy ten chaos okolo – absolútna absencia morálky a nervozita všade. Normálni ľudia sú z toho trochu popletení.“

Ako pred nimi vystupujete, a nemyslíte si, že by mohli mať rovnaký pocit z vás?

„Vždy hovorím, a to platilo v každom systéme, že úloha umelca je úloha kanárika v bani. Keď kanárik spadne z bidielka, baníci vedia, že v bani je plyn a treba ísť von. Umelci by mali plniť úlohu kontroly spoločnosti a jej zdravia. A mali by sa snažiť baviť a pozdvihovať ľud pospolitý, ako sa hovorí. Myslím si, že sa o to snažím nezávisle od systému, v ktorom žijeme, len v poslednom čase sa mi veľmi ťažko dýcha v podmienkach, kde je silno polarizovaná spoločnosť a každý chce, aby som zaujal miesto v šíku. Bol by so nerád, aby to niekto chápal ako oportunizmus, ale v žiadnom existujúcom šíku tu skutočne miesto zaujať nehodlám. A to nikto nechce nechať vysvetliť.“

Čo ste teda ochotný urobiť pre to, aby sa vám lepšie dýchalo?

„Do žiadnej politickej strany nevstúpim, k žiadnej nepatrím a pre žiadnu nepracujem. Nevylučujem však, že keď to už ináč nepôjde, zo zúfalstva založím vlastnú stranu. Mám svoju predstavu, svoj systém. Zásadne mi nevyhovuje rozdelenie spoločnosti na dve veľké skupiny Ako kedysi – jedni partizáni, druhí gardisti. Myslím si, že demokracia by rozhodne mala byť pluralita názorov a nie dva názory.“

Hovoríte, že nechcete byť ani v jednom zo šíkov. Myslíte si, že by vás niekto mohol v niektorom vidieť? A prečo asi?

„Každý deň a každú hodinu ma niekto otravuje s tým, že sa zo mňa snaží vymlátiť priznanie, ku ktorému šíku patrím, alebo ma tam bez môjho vedomia a súhlasu zaradí. Lebo povie: Ty si hento urobil, tak patríš k nim. Zlý, zlý, zlý. Potom zase urobím niečo iné a druhá strana povie: Čo to má znamenať?“
Čo ste z vlastného pohľadu urobili, že vás tak môže vnímať?

„My nič, my muzikanti. Tak je to. Žijeme si svoje, robíme si svoje. Už sa ma pýtali, či je pravda, že mám blízko k rôznym slovenským politikom. Je to pravda. Myslím si, že sme sa chtiac – nechtiac vždy svojím spôsobom s elitou a vedením spoločnosti stýkali. Nepopieram svoje styky a známosti so všetkými stránkami v tomto politickom poli. Ale rozhodne nie som politicky profilovaný. Nečakám na to, ktorí budú vyhrávať, aby som sa k nim pridal. Lebo, kto v tomto kole vyhráva, to je jasné.“

To znamená, že sa nevyhýbate ani stykom s ľuďmi, ktorí zapríčinili situáciu, o ktorej hovoríte?

„Keď mám byť úprimný, neviem, kto to zapríčinil. Viem, že to v týchto novinách budete demokracia, tak chyba je v nich. Pretože oni to mali svojho času v rukách. My sme hrali.“

Buďme teda chvíľu aj pri hudbe: Ako sa vám hrá na Pasienkoch?

„To som práve hovoril Oľge Záblackej, keď ma zase volala spievať nejakú pieseň slobody na míting, že ja som mal teraz dva svoje mítingy na Pasienkoch. Dvakrát tam bolo okolo 5000 divákov a boli to ľudia, ktorí sú nádejou a oporou tejto spoločnosti. Slušní, nadšení, konštruktívni mladí ľudia plus nejakí starí kamaráti. Nezávisle od toho, kto tu akými zbraňami rinčí, budúcnosť je aj tak v mladých ľuďoch, ktorí dnes na politiku kašlú.“

Hovoríte, že časť z nich je pomýlená...

„Tí, ktorí chodia na naše koncerty, tí určite pomýlení nie sú.“

Čím si vysvetľujete neutíchajúci úspech Elánu na nedávnom výročnom turné?

„Posolstvo Elánu nachádza stále tú istú odozvu, lebo je stále to isté. A to je: Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia. My sme za, my nie sme proti. Myslíme si, že keď budeme posilňovať to dobré, zlé samo vybledne.“

Nedostalo posolstvo Elánu v súčasnosti trhlinu, zapríčinenú vašim správaním? Mnohí tvrdia, že tie ideály v textoch už neplatia a nemáte právo ich spievať.

„Na aké správanie myslíte?“

Na neskrývané prikláňanie sa k istej strane.

„Ku ktorej máte dojem, že som sa priklonil?“

Možno nie priklonil, ale sympatizujete s ňou.

„Máte na mysli HZDS?“

Áno.

„HZDS je momentálne vedúca sila v spoločnosti a nech hovorí kto chce, čo chce, táto vláda aj s premiérom bola demokraticky a podľa všetkých medzinárodných noriem zvolená, A neviem si predstaviť, kto iný by to takto ťahal, ako ten chudák premiér. Toho chlapa chtiac – nechtiac obdivujem.“

Ako vnímate kroky vlády označované za chybné a nedemokratické, nekritizujete ich. Alebo ich ten obdiv prevyšuje?

„Myslím si, že keď obdivujem a uznávam chlapa ako takého, to ešte neznamená, že uznávam politiku celej koalície alebo hnutia. Jednoznačne to mám rozdelené. Obávam sa však, že tie problémy (aj keď tým strašne naštvem veľa príslušníkov opozície), o ktorých sa hovorí ako o vážnych ohrozeniach demokracie, spadajú u mňa pod heslo: Keď sa rúbe les, tak lietajú triesky. Alebo: Ako je možné, že na mňa sa neušlo? Viem si rozhodne predstaviť, že by sa to dalo robiť lepšie a spravodlivejšie. Len neviem, kto by to vedel.“

Chytíte sekeru, keď sa ten les rúbe?

„Vždy som sa považoval za tzv. angažovaného človeka. Nás jednoducho tak vychovali. Schizofrenicky som bol vychovávaný na jednej strane v katolíckej rodine veriacimi rodičmi a na druhej socialistickým školstvom. Angažovanosť chápem tak, že keď vidím svietiť žiarovku, tak ju zhasnem. Vidím ubližovať človeku, tak zasiahnem. Niekto by síce mohol apelovať, že tu niekoho bijú a nezasiahnem – čo sa mi stalo nedávno a považujem to až za formu emocionálneho vydierania. Telefonuje mi moja osobná kamarátka Oľga Záblacká, že robí míting na námestí, ide o práva hercov a demokraciu v našej krajine a volá ma: Poďte zaspievať, lebo je dôležité, aby ste tam boli. Síce mi naši hovorili, že s tebou je zbytočné rátať, ale ja ako kamarátka a aj Kňažko, ktorý je tvoj kamarát, ťa žiadame, že by si mal. Že nie si ľahostajný a pomôžeš ľuďom v núdzi. Nemal som vtedy pri sebe záznamník a hovorím, že neviem, či mám voľný termín. Napriek tomu ti poviem, že voláš úplne neskoro, lebo ja si robím program tri mesiace dopredu. Chápem, že sú dôležité situácie, keď sa nastupuje. Ja však. Bohužiaľ, mám ten problém, že nemám problém. Robím si, čo chcem a nikto mi tu ešte slobodu neohrozil. Ani si nemyslím, že by tu bolo niekomu neštandardne ubližované. Vravím jej: Ola, a ty vieš, kto sa stal okamžite riaditeľkou galérie, keď sa stal náš kamarát Snopko ministrom kultúry? Lebo, že tam bude aj Snopko. Hovorím: Snopkova žena! Tak kde sme? Preto som do nich aj veľmi rýchlo odišiel. My sme boli jediní, čo vtedy riskovali. Zvučili sme námestia, všetci došli iba s kľúčmi a my sme doniesli aparatúru za milión korún. Nikto nevedel, čo sa tam stane. Mohli to postriekať hasiči, rozbiť bezpečnostné zložky alebo rozkradnúť miestni vykrikovači. Mám pocit, že skutočne v tej revolúcii na námestí nikto nič neriskoval, iba ja. Potom, keď sme zistilo, že sa to utriaslo a ,neha zvíťazila’, zrazu bolo všetko dohodnuté. Všetci vedeli, kde je ich miesto a nám povedali: Vy choďte, vy hrajte. Tak hráme.“

Celý váš súčasný postoj teda vyplýva zo zatrpknutosti voči opozícii? Že to nezvládli, keď ti mali v rukách?

„To im rozhodne vyčítam. Všetky tie vášne naokolo mi skrátka lezú na nervy. Ja spievam svoje piesne o láske a problémoch denného storočia a dajte mi všetci pokoj.“

Ale vidíte, že situácia sa opakuje – rodinní príslušníci iných strán sú riaditeľmi galérii a im o láske spievať idete...

„Akože im, veď ja idem spievať každému, kto platí. Keď ma zavolá Moravčík, aby som išiel spievať, ja mu budem bez problémov spievať, len musí mať peniaze, chlapec. To je celé. Napríklad proti Moravčíkovi nič nemám. Proti Jánovi Čarnogurskému mám len to, že s takým aparátom, aký dostal od Boha, Vatikánu a pápeža do ruky, mohol aj lepšie zabojovať. A Peťo Weiss občas tiež mal tresnúť päsťou po stole, nie?“

A neprekáža vám to, čo robia terajší vládni činitelia?

Že sú šikovní a privatizujú za pár korún to, čo národ za 40 rokov vybudoval a nazhromaždil? To robili aj iní, keď tam boli. Je tu Klondike – kto narazí na zlatú žilu, zapichne si tam kolík. V určitých situáciách sa skrátka sedem z desiatich ľudí chová podobne. Iná vec je, ako sa im bude ďalej dariť a ako im to ,karma spočíta’... U mamy v robote vo Výskumnom ústave zváračskom jeden chlapík začiatkom 60. rokov vyhral Octaviu, čo bola vtedy neuveriteľná vec. Auto mali len najväčší páni. Bol bez seba od radosti, ale vydržalo mu to len týždeň, lebo potom sa mu zabila žena. Odvtedy nezávidím nikomu, komu sa náhle podozrivo zadarí.“

Prestali ste túžiť po lacno nadobudnutých majetkoch, ale kolík k zlatej žile za korunu by ste si zapichli.

„Možno. Keby som bol pri moci a mohol by som legálne sprivatizovať fabriku, ktorej by som rozumel, tak by som ju sprivatizoval. Ale snažil by som sa byť férový a urobiť niečo aj pre národ. Raz sa určite mocenské pomery zmenia a nejaká iná strana bude mať šancu celú privatizáciu z hľadiska legálnosti prehodnotiť. Isteže, deje sa všeličo zaujímavé, ale myslím, že nemožno hádzať všetkých do jedného vreca.“

Proti nespravodlivosti by ste bojovali iba vtedy, keby sa ohrozenie týkalo vás? Keď sa tak cítia herci, nič vám to nehovorí?

„Nemyslím si, že by herci boli ohrození viac ako iné profesie na trhu práce. Pravdu povediac, celému problému herci verzus minister Hudec veľmi nerozumiem, lebo noviny som pozorne čítal len tri mesiace pred revolúciou a tri mesiace po nej. Ale niečo mi hovorí, že mnohí naši herci akosi nevedia vytriezvieť z opojenia, v ktorom zotrvávajú od nádherného predstavenia zvaného nežná revolúcia. Aj my sme boli na námestí a na rozdiel od iných sme fakt niečo riskovali, ale zato si nemyslíme, že nám prináleží určovať, kto a ako má riadiť ten či onen rezort.“

Vás trápi, že vám nik nepripomenie, ako ste robili revolúciu? Že sa na to zabudlo?

„To je ako s učňom, ktorý sa pýta majstra, kedy už konečne dosiahne osvietenie. Odpovedá mu, musíš odložiť svoju minulosť. Ten hovorí, ale prečo, veď minulosť nebola celá zlá. No nie preto, že je zlá, ale preto, že je mŕtva. Čo bolo, bolo. Celá revolúcia je mi putna, tak ako osemnásťročnému chalanovi na gymnáziu alebo dvadsaťročnému na vysokej škole. Oni nevedia, o čom to bolo a nezaujíma ich to. A ani mňa to nezaujíma.“

Ale to, že bolo rozdelené Československo, vám jedno nie je. Často to hovoríte.

„To ma teda naozaj mrzí. Ale zasa, ak by sme chceli počuť, že na vine sú súčasní politici, vôbec to nie je pravda. Myslím si, že Československo rozdelili Rusi s Nemcami, a tak ako vždy – ako aj pri Jalte – do toho nemáme možnosť zasiahnuť, lebo sme malý a slabý národ. Treba sa zmieriť s tým, čo je. Svojím spôsobom je to hrozné, lebo Československo som miloval. Ale história môže pokojne ukázať, že slovenská cesta nebola až taká pomýlená, ako to mnohí tvrdia.“
České publikum ste však nestratili, vypredaná Lucerna musela byť zážitok.

„Chvalabohu, nestratili sme ho. Mali sme vypredané všetky veľké haly a štadióny. Vďaka nášmu úprimnému prístupu a tomu, že hovoríme stále to isté. My sme zohrali svoju úlohu aj na poli zbližovania. Keď tie mosty medzi dvoma národmi niekto mocný rozbúral, my sme boli z mála tých, čo sa ich snažili znova budovať. Jeden malinký mostík za popmusic sme urobili. A pokiaľ by iné neboli, ten náš požičiame komukoľvek a môže ho používať.“

Publikum, ktoré na vás chodí, vás vníma iba čisto z hudobnej stránky? Ten váš obdiv k premiérovi nehrá rolu?

„Myslím si, že podvedome ho v tejto krajine kdekto obdivuje, dokonca aj mnohí opoziční predstavitelia. Vidia sa v ňom a radi by boli ako on. Neviem, ale občas musím s pobavením konštatovať, že mám s naším premiérom veľa spoločného. Som mu dosť podobný a preto ho svojím spôsobom aj chápem a uznávam. On je vo svojom poli najväčší samec a ako taký sa prirodzene stal vodcom stáda. Druhá vec je, akými metódami občas vládne. Nad tým veľa rozmýšľam.“

Čím vám imponuje, čím ste si podobní? Schopnosťou osloviť masy?

„Muž má byť predovšetkým silný, a to Mečiar je. Silu chlapa uznávam, či vo svaloch, či vo vôli alebo v rozume. Samozrejme, s premisou, že by mal byť tým zodpovednejší a spravodlivejší, čím je mocnejší.“

Nehovoríte to všetko preto, že z toho chcete niečo vyťažiť?

„Je otázne, čo by som mohol vyťažiť. Mali sme s Balážom taký sen, chceli sme obnoviť slávu starého V – klubu, pokúsiť sa získať ho do ekonomického prenájmu a robiť tam to, čo Bratislave chýba. To nevyšlo a potom sme si zaumienili sprivatizovať hotel Devín. Skrátka, že by sme tam urobili klub pre podhubie slovenskej kvázi kultúry. Dali sme si podnet cez jednu moju firmu na Fond národného majetku, ale dodnes sme sa odpovede nedožili. Ani len nám neoznámili, že nie. Jednoducho nepatríme do tej hry – ani mäkké f. Preto si myslíme, že nemáme šancu niečo sprivatizovať, lebo na to nie sme dosť dôležití alebo dosť agresívni. Keby sme obliekli uniformy HZDS, určite by aj nám padla odrobinka zo stola. Ale to by bolo za hranicou môjho presvedčenia. A čo sa týka hrania, od nikoho nežiadam milodary. Keď nasadím svoju drahocennú, čestnú a čistú tvár za nejaký produkt, chcem za to peniaze. Nerobím politické služby. Hrám tomu, kto platí.“

Oľga Záblacká nemala peniaze?

„Presne to som sa jej pýtal, že aká je gáža a čo ponúka. Vraj sa predpokladá angažovanosť za dobrú vec. Zadarmo však chodím hrať len vtedy, keď som presvedčený, že je to nutné. Každý rok hrám šesť akcii zadarmo na rôzne dobré účely, hral som pre Slobodu zvierat, Detské centrum na liečbu popálení a inde. Na každom koncerte sme prerobili desaťtisíce.“

Aký je bežný honorár, povedzme, za koncert pre HZDS?

Normálna gáža Elánu je 150 000 korún za koncert. Určite to teraz všetkým vyrazilo dych, ale podčiarkujem, že ešte vždy chýba 30 000 korún, aby boli pokryté náklady.“

Odpovede od FNM ste sa nedočkali, ale prišla nejaká na vaše podobné iniciatívy? Hovorí sa o vašich rokovaniach s premiérom, ministrom kultúry...

„Keď som sa u pani Nagyovej domáhal prijatia u premiéra, chcel som s ním hovoriť o mojich plánoch. Okrem iného som totiž importérom malajského Protonu a chcel som v spolupráci s malajskou fabrikou rozbehnúť skladačku auta na Slovensku. Nemohol som sa domôcť prijatia, a tak mi pani Nagyová povedala, nech prídem na stretnutie s interpretmi slovenskej populárnej hudby, o ktorom som ani netušil. Tak som prišiel, a keďže tam okrem mňa a Dana Junasa nebol nikto, kto by vedel povedať desať súvislých viet, tak to nakoniec vyzeralo ako stretnutie premiéra s Junasom a so mnou. Aj premiér došiel k názoru, že by som okolo populárnej hudby mohol niečo rozumné spraviť, a preto sa ma spýtal, či by Bratislavská lýra bola zmysluplný ťah. Na základe toho sa potom rozkríklo, že premiér ma poveril zorganizovaním Lýry, čo nebola pravda. K rozhovoru o autách som sa nedostal. K ministrovi kultúry sme nahlásili preto, lebo kedysi sme s Julom Kinčekom dávali dohromady Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) a počas dvoch rokov sme ho dali do takého poriadku, že je to organizácia fungujúca podľa európskych štandardov. Keby tu všetko fungovalo ako SOZA, je tu Švajčiarsko už dnes. Teraz sa pripravuje zákon o ochranných organizáciách a treba postrážiť, aby sa doňho nedostali úpravy, ktoré sú nezlučiteľné s európskymi právnymi normami a záujmami slovenských umelcov. Ak by sa to malo vydať týmto smerom, to by bola totálna katastrofa. Minister Ivan Hudec veľmi konštruktívne, jednoznačne a perfektne zaujal stanovisko. Myslím si, že sme na jednej strane barikády, že to dá do poriadku a zákon bude taký, aký má byť. Lebo ináč mi už zase kľúče zvonia vo vrecku. Potom by som aj ja zvolával umelcov na námestie.“

Čo by sa ešte muselo stať?

„Iný dôvod mi zatiaľ nenapadá. Ale tento by bol dobrý.“

Dalibor Hladík, SME, 30.11.1996
Komentáre
Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.

Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.

Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.
Prihlásenie
Meno (nick)

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového kliknite práve sem.
Shoutbox
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli pridať správu.

gfru
09/12/2015
ahojte, nemá niekto na kazete nahraný jožov video príspevok zo Slávika z roku 2000?

Stevo
08/10/2011
Ahoj. Pozdravujem všetkých elánistov a som rád, že som objavil stránku ktorá spája ľudí "rovnakej krvnej skupiny":-)

zuzuant
27/06/2011
prosím Vás ľudia bola som na koncerte v BN a chcem sa spýtať nevie niekto meno kameramana ktorý kameroval pod pódiom? myslím že bol aj v Pardubiciach...ďakujem moc by ste mi pomohli smiley

Tomas88
28/02/2010
Dávnejšie tu padla otázka, kto naspieval Vodu... v angličtine. BOl to Anthony Field a link na stiahnutie mp3 je v našom NeBySa fóre.

sora
25/01/2010
ahoj,zdravím všechny elánisty.V dubnu nám konečně víjde nové cd

Tomas88
09/11/2008
ahoj, nie som si v tomto momente istý, kto ju naspieval, ale ak chceš, môžem ti ju poslať ripnutú do mp3 z videoklipu z DVD Fontána pre Zuzanu III

kubo
06/11/2008
Ahojte vseci.Neviete nahodou kto naspieval pesničku:Voda čo ma drží nad vodou v angličtine a kde by som ju mohol zohnať?

Jarecny
04/11/2008
DAKUJEM ZA RARITY, TESIIIIIM

mountain_lover
24/10/2008
výborná vec smiley

MisoD
23/10/2008
Do sekcie rarity dnes pribudla kompletná publikácia 15 rokov piesní o láske alebo Elán, to je... takže opäť niečo nové na čítaniesmiley

Archív shoutboxu